Úspech prichádza...

Nad otázkou ako prichádza úspech sa zamýšľam už dlhodobejšie. Otázkou je, či úspech prichádza sériou náhodných udalostí alebo tvrdej a cieľavedomej práce, či naozaj po tvrdej drine príde a pod. Z môjho krátkeho života viem vypozorovať, že prichádza nečakane, rýchlo, po sérii dlhých prehier, sebatrýznenia a odriekania. V tomto poste Vám vyrozprávam sériu úspechov v mojom živote, pre niekoho možno sa budú zdať banálne, ale pre mňa majú význam tak, ako majú význam vaše úspechy vo vašom živote.

Z kategórii úspechov v mojom živote vylúčim šťastné náhody, ktoré sú závislé len na tom, či sa Vám prihodia alebo nie. Spoliehať sa na nich je nerozumné a naivné.

PRIJÍMAČKY NA PRÁVO

Keď som sa začal učiť na prijímačky na právo, bolo to veľmi náročné. Dejepis som vzhľadom na to, že som chodil na matematické gymnázium vôbec nemal v maturitnom ročníku, musel som sa všetko naučiť sám. Začal som navštevovať doučovanie na príjmačky, ktoré spočívali len v testovaní. Prvé mesiace som dosahoval katastrofálne výsledky - 50 - 55 % z testov. Mal som chuť sa na to všetko vykašlať a vzdať to. Hovoril som si, že ja na to nemám, že právo je škola pre iných a pod. Vymýšlal som si výhovorky. V jednom momente som už aj bol rozhodnutý, že to vzdám. V tom istom čase som chodil aj do autoškoly a môj inštruktor, ktorý je zároveň moja rodina mi poveda: "Do pi…, Roman, keď ty na to nemáš, tak nikto." Povedal som si, že to skúsim ešte raz, veril som, že keď sa rozhodnem, že budem pokračovať napriek sérii neúspechov, tak sa raz úspech musí dostaviť. Modlil som sa a pracoval v duchu stredovekého Ora et labora. Svoj prístup učenia som nijako extra nezmenil, ešte mesiac som mal tiež nič moc výsledky. Potom však nastal zlom, moje výsledky raketovo vyleteli  vysoko. V tom istom čase som sa rozhodol, že si podám iba jednu jedinú prihlášku na školu, ktorú som chcel ísť. Žiadna poistka, proste som si povedal, buď sa tu dostanem, ak je to Božia vôľa alebo na to úplne kašlem.  A dostal som sa. Testy som začal písať najlepšie a najrýchlejšie. Na príjmačkach som potom test zvládol za 15 min, bola to pre mňa len povinná jazda, vo výsledkovej listine som sa umiestnil v prvej dvadsiatke z vyše tisíc uchádzačov. 

BLOG

Tak pred štyrmi rokmi som dostal nápad, že chcem písať blogy. Keď som začal písavať, čítanosť mojich postov bola minimálna(teraz to už neriešim, píšem hlavne pre seba a nie pre davy:). Nerozumel som tomu, prečo sú moje články, tak málo čítané, chcel som sa zlepšiť, ale nevedel som čo a ako. Neúspechy ma neodradili a písal som ďalej. Čítanosť sa nijako nemenila, tak som prispieval zdá sa mi, že rok a pol bez nejakého výrazného úspechu. Až prišiel prvý prielom, čítanosť článku vyletela vysoko. Od tohto článku som prišiel na to, ako treba písať, aby bol článok čítaný, napísal som desiatky článkov s vysokou čítanosťou.

ANGLIČTINA

Vždy som bol presvedčený o tom, že ja jednoducho nie som na jazyky, nemám k tomu talent a že jediný spôsob akým by som sa mohol naučiť jazyk je vycestovať vonku a žiť v tej krajine po istý čas. Počas strednej školy som bol celý čas v slabšej skupine angličtiny. Nie a nie sa ju naučiť, keď si spomeniem ako som maturoval, bola to čistá bieda:) Prelom nastal až niekedy pred troma rokmi, keď som začal sledovať na internete rôzne videá, debaty a pod.(ekonomika, politika, biznis), najprv s titulkami, potom som ich začal sledovať bez tituliek a nakoniec som začal aj ja titulkovať videá. Opäť prelom v mojich skills prišiel nečakane a rýchlo po dlhých rokoch, kedy som sa nevedel motivovať a naučiť jazyk. Teraz už dokážem bez problémov speakovať s hocikým po anglicky a kludne viem urobiť aj prednášku v angličtine o témach, o ktoré sa zaujímam.

Na týchto príkladoch som chcel ukázať, že úspech nemusí prichádzať pomaličky a konštantne, ale niekedy príde rýchlo, nečakane a exponencionálne. Príde zlom, kedy sa vaše schopnosti radikálne zlepšia, napr. prídete na novú metódu, techniku alebo dosiahnete level schopností, kedy už ide všetko ľahšie. Samozrejme úspech sa nemusí zákonite dostaviť, ale je pravdepodobné, že ak budete tvrdo makať, tak sa dostaví. Preto ak ste presvedčený, že to čo robíte, chcete robiť, tak zatnite zuby a kráčajte ďalej.

Koleso šťastia

Raz som našiel koleso,
koleso šťastia
a to koleso sa stále krútilo,
hádzalo šťastie za šťastím,

až raz zastalo.

Zastalo, len tak stálo,
žiadne šťastie, samý smútok,
prečo asi?
Lebo som ho netočil.

(autor P.F., 13 rokov:)

Každý pokus vyžaduje fokus...

Sústredenie je asi mojou najväčšou slabinou. Najviac chýb som urobil práve z nepozornosti a nesústredenia. Neviem, či to je tým, že som zamestnaný príliš mnoho vecmi naraz alebo proste som len roztržitý a nedostatočne zodpovedný. 

Poviem Vám pár tipov, ako som sa s týmto problémom, ktorý je v mojej profesii obrovským problémom, vyrovnal.  Keď píšete právne podania musia byť bezchybné, pretože každé slovo, ktoré napíšte zle alebo nesprávne, má iný význam a môže Vám neskôr spôsobiť problémy.

Každý jeden úkon, ktorý robím, si rozdelím na menšie a menšie úkony. Snažím sa ísť jeden úkon za druhým, aby som sa tak vyhol tomu, že preskakujem z jednej veci na druhú(niekedy to tak robím, keď sa mi už veľmi nechce a snažím sa aspoň niečo dostať zo seba). Ak urobím jednu časť úlohy, skontrolujem si ju, a až tak môžem ísť na jej ďalšiu časť. Na konci sa vždy snažím  po sebe všetko skontrolovať. Niekedy opravujem danú vec aj tri krát. Najideálnejšie je mať niekoho po ruke, kto to môže opraviť za Vás, ale zas tak bohatý ešte nie som:) 

Ďaľším tipom ako sa sústrediť v práci je vypnúť si telefón. Samozrejme, nie ten služobný:) Keď prídem do práce, telefón hodím do tašky, vypnem zvuky a idem pracovať. Veď nie za to ma platia, aby som si vybavoval súkromné hovory. Ak niekto niečo chce odo mňa, tak mu zavolám neskôr, keď už môžem hovoriť.

Taktiež je dobré si vypnúť v počítači všetky nepotrebné veci. Keď náhodou máte v práci povolený facebook, tak aj ten samozrejme. Takisto si vypnite rádio. Áno, niekedy je to motivujúce, ale keď potrebujete vykonať sústredenú prácu, tak je iba zbytočne rozptyľuje. 

Ideálne je mať, pokiaľ je to možné, čistý stôl. Áno, možno je to hlúposť, ale keď nemáte na stole zbytočné veci, tak sa viete omnoho lepšie sústrediť na to, čo práve robíte. Ak máte na ňom neporiadok, tak Vás podvedome rozptyľuje.

Snáď najdôležitejšia vec je, aj keď ste pod stresom, nemyslieť na tri úlohy naraz, ale rozkategorizovať si ich od najdôležitejšej po najmenej dôležitú. Proste musíte nájsť spôsob, ako sa zmieriť s tým, že v pracovnom čase, ani keby ste pracovali 16 hodín denne svoje úlohy nestihnete. Neznamená to, že ste looser a pod., ale proste objektívne sa to nedá všetko stíhať. Nesmie sa to však stať výhorkou pre prokrastináciu.

Posledným a asi najpríjemnejším tipom je robiť si pravidelné prestávky. Nevynechávajte zbytočne obed,  lepšie sa Vám bude pracovať, ak si na chvílu odpočiniete, prídete k iným myšlienkam a potom sa vrátite a napadnú Vás nové veci. Niekedy je dobré porozprávať sa s kolegom, ktorý Vám môže dať indíciu ako danú vec lepšie urobiť. 

Napriek všetkým týmto tipom, stane sa Vám určite, že ste sa zasekli a neviete pohnúť s danou vecou a neviete sa na ňu sústrediť. Vtedy je to boj, ako sa s tým vysporiadať, na to  už jednoduchá odpoveď neexistuje - netreba sa vtedy bičovať, treba si uvedomiť, že ste našli spôsob, ako to nefunguje:) 

Chceš byť šéfom? Zober zodpovednosť do svojich rúk...

Ak chceš, resp. nie keď chceš, ale keď v živote narazíš na to, že situácia vyžaduje, aby si bol vo vedúcej pozícii, nemysli si, že máš o všetko postarané. Tvoje úspechy a neúspechy v tvojej firme, komunite, cirkvi a pod. rastú a padajú s tým, aký rešpekt vyžaruješ u svojich podriadených. Ak si trstina, ktorú každý ofúkne, žiaľ nie si vhodný na vedúcu pozíciu. Áno, môžeš byť skvelým či excelentným zamestnancom, ale skutočným lídrom sa staneš vtedy, ak prevezmeš zodpovednosť do svojich rúk a budeš príkladom. 

Ak chceš byť šéfom a myslíš si, že budeš chodiť do práce o 3 hodiny neskôr a odchádzať o 2 hodiny skôr ako tvoji zamestnanci, nikdy si u nich nevybuduješ žiaden rešpekt. 

Veľa cieľavedomých ľudí, šikovných, schopných sa učiť, majú problém s autoritami. Tento problém majú len z jedného jediného dôvodu, pretože daný ich šéf nie je pre nich autoritou z rôznych dôvodov. Napr. že už nemaká, tak ako kedysi, nie je vo svojom fachu doma, robí to už iba zo zotrvačnosti, alebo to robí len tak bez štipky nasadenia a je mu prakticky jedno s akým výsledkom.

Ak si šéf tak musíš ukázať to, že ty si tu preto, aby všetko fungovalo.Že si tu preto, aby si každého povzbudil do práce, naučil ho niečomu, posunul ho ďalej, zlepšil celý proces. Túto svoju snahu nenahradíš ani tým, že budeš priatelský k svojim zamestnancom, že im budeš slubovať hory, doly. Že ich budeš brať na teambuildingy a pod.

Takisto byť lídrom neznamená sekírovať svojich podriadených za každú blbosť. Ak zamestnanec nie je v niektorej oblasti dobrý, ale predsa vieš, že je pre teba hodnotný, tak mu nájdi prácu, ktorú treba urobiť a ktorá sadne na jeho vlastnosti a charakter a on sa ti odvďačí obrovskou efektivitou.

Ono všetko toto nie sú veci, ktoré by líder nezvládol, ktoré by proste nevedel urobiť, ale tento líder ich musí robiť aj vtedy, ak sa mu vôbec nechce…veď preto je lídrom... 

Cítiš sa slabý? Môžno si hrdina...

"…a slaboch nech povie: Som hrdina!" (Joel 3:10)

Hrdina si uvedomuje svoje slabosti, vie aké má nedostatky. Nie je nereálny. Napriek tomu, verí, dúfa, či má nádej, že je tu preto, aby sa s týmito problémami vysporiadal. Hrdina si uvedomuje, že jeho život je misia. Že bol výslaný na to, aby svoju úlohu zvládol. Vie, že v konečnom dôsledku, drvivú väčšinu problémov vyrieši. Uvedomuje si, že na zemi nie je len kvôli sebe, ale je tu na to, aby ukázal svojim priateľom, rodine, známym a hocikomu koho v živote stretne, že život sa dá žiť ináč. Že sa ho dá prežiť v radosti, napriek tomu, že nie je jednoduchý, ľahký a spravodlivý.

Hrdina je tak trochu idealista, verí, že existujú vyššie veci ako je on sám. Verí, že idey, o ktorých je presvedčený, je možné presadiť aj v tomto cynickom svete. Nemá žiadnu istotu, že ich presadí. Možno je to len zufalá snaha veriť, že jeho svet môže byť iný ako je, že ide iba o boj s veternými mlynmi. Možno je to len zúfalý výkrik do tmy. Napriek tomu, hrdina túži byť 3,5 Voltovou baterkou v nekonečnej tme tohoto sveta. Je mu jedno, že väčšina to vníma inak. Normy väčšiny sú pre neho málo platné. Väčšina nežije jeho život, väčšina žije svoj mizerný život, s ktorým si často nevie rady. Hrdina si vytvára normy, princípy a zákony na základe vlastného presvedčenia a vysokých morálnych štandardov, úctou samého k sebe a k ľuďom naokolo. 

Hrdina sa bojí, má stach, napriek tomu, okrem neho o tom nikto nevie, pretože ho neukazuje. Strach je jeho prirodzenou súčasťou, je prirodzenou obranou pred stresovými situáciami. Napriek tomu hrdina ide s ním vie pracovat a narábať a nelogický strach z vlastného zlyhania si nepripúšťa, resp. vie, že žiť život a pokúsiť sa o dokonalé veci je pre neho cennejšie ako strach z neúspechu. 

Aj hrdina má svoje chyby, slabosti a zlé vlastnosti. Hrdina si ich je vedomý. A aj keď vie, že ich môže veľmi ťažko možno zmeniť, možno ich zmeniť vôbec nemôže, napriek tomu, sa o to aspoň pokúsi, pretože nechce zlyhať a ukázať svoju slabosť kvôli tomu, že nevedel prikázať samému sebe. 

Prečo je hrdina napriek všetkým svojim chybám a zlyhaniam hrdinom? Pretože má vieru, ktorá mu dodáva nádej, že výzvy, ktoré pred ním stoja, zvládne…a on ich v konečnom dôsledku zvládne.

Čo ide v živote skutočne ľahko?

Kráčaj za tým, po čom túžiš. Chceš čaju? Tak nejakú oslov. Najskôr to nebude mať žiaden význam, ale bude to mať význam z jedného hľadiska - niečo pre seba robíš. Dnes som spoznal zaujímavú osobu. Ani vám nepoviem koľko som oslovil dievčat, čo nemalo žiaden význam. Pomer je asi 9 ku 1, čo význam má. Aj z tohto tu najskôr nič nebude, pokiaľ nestretnem svoju femme fatale. Napriek tomu dokým ju nestretnem, nechcem stáť na jednom mieste, ale chcem sa posúvať v živote ďalej. Poviem vám, čo v mojom živote išlo ľahko. Nič. Áno presne tak. Všetko čo som dosiahol, som dosiahol vierou a trpezlivosťou. Ničím iným. Nijak inak, to ani nejde.

Ži svoj sen, aj keď prežívaš nočnú moru

Ak chceš byť v niečom fakt dobrý, musíš to robiť z vášne. Ľahšie sa to hovorí, ťažšie urobí. Napriek tomu netreba strácať nádej. Ak chceš zistiť, čo ťa skutočne inšpiruje, musíš nájsť sám seba. Kto si, čo chceš robiť, kým sa chceš sta.

Ak to zistíš, možno sa to stane, že to stratíš.Vtedy musíš byť hrdinom. Ísť ďalej napriek tomu, že sa ti jeden sen zrútil. Musíš vtedy nájsť novú chuť, ktorá ťa bude inšpirovať uskutočniť ten istý sen alebo snívať sen nový. Ktorú cestu si vyberieš je úplne jedno, hlavne nestrať chuť a kráčaj ďalej. Pretože dôležitejšie než to, či svoj sen naozaj uskutočníš, je to že ho budeš snívať. Len tento sen ťa bude motivovať každý deň vstať a zabojovať o tvoje miesto pod slnkom.

Bez krídel sa nedá lietať, ani snívať bez snov. Preto zistí čo ťa inšpiruje čo je tvojou vášňou a choď za ňou, napriek tomu kde si a čo robíš. Nehovorím že sa máš vykašlať na vysokú, dať výpoveď v práci. Keď by si to mal urobiť, tak to budeš tak cítiť. Vtedy nájdi silu to aj tak skutočne urobiť.

Kluby, párty - sú na niečo dobré?

Vždy som radšej preferoval byť šťastný a vyrovnaný, aj keď niekedy je to priam nadľudská úloha (preto musíš veriť, ak to chceš zvládnuť), ako hľadať barličky ako si svoj život uľahčiť. Aj po neviem akej dobrej párty zistíte, že Vás život sa nezlepšil, máte stále tie isté problémy, starosti. Navyše zase zistíte, že ste aj tak ostali na všetko sám. Je dôležité sa uvoľniť a zabaviť, na druhej strane podľa môjho názoru najideálnejšie je to urobiť spôsobom pri ktorom sa uvoľníte a zároveň Vám to niečo dá - šport, kino, čítanie zaujímavej knihy, návšteva rodiny a pod. Ja osobne som v kluboch nikdy nič dobrého nezažil. Veď nato ani nie sú. Klub znie veľmi lákavo, ale je to všetko len klam. Ilúzia, že svet je iný, než aký je. Drsný, plný problémov, starostí a výziev. Napriek tomu, že vieme, že ide klam, raz za čas ho navštívime. Ukážeme svoju slabosť a ideme žiť. Je to skôr bytie k smrti. Život vyzerá inak. Každá takáto akcia Vás navyše oslabí, uberie Vám síl - fyzických i duševných. Ešte som nezažil ani nepočul o tom, že by niekto sa cítil byť silný, sebavedomý vďaka chodeniu do klubu. Ide o krátkodobý rozmar,  ktorý žijeme, pretože nemáme silu sa proti nemu postaviť. Ak chceš byť skutočne silný, buď hrdinom a maj silu povedať takémuto životu jasné, zreteľné nie. Každý víkend tu budú lákadlá, keď ťa budú volať priatelia, ale ty buď silnejší.

Necvičíš, lebo nemáš čas? Blbosť….

Nedávno slovenským internetom prehrmela správa o tom, ako náš premiér Róbert Fico urobil za polhoďku 1000 klikov. Všetci si pamätáme na bicyklistu-maratónca expremiéra Dzurindu. Pri všetkej úcte, nech robíte čokoľvek, nemáte takúto obrovskú zodpovednosť ako títo dvaja páni a nemáte toľko povinností, toľko stresov a tlakov ako oni. Nech si o nich myslíme čokoľvek a to ja si o obidvoch myslím to isté - sú to obyčajní hajzlíci, aj keď v oblekoch, tak jedno musíme uznať. Ide o nadpriemerne inteligentných, schopných ľudí, ktorí dokážu popri svojich mnohých povinnostiach si nájsť čas aj na cvičenie. Ak máte neviem akú ťažkú prácu, situáciu v rodine, vo vašej komunite, jedno je isté. Ak chcete niečo dosiahnuť, musíte drieť tvrdo. Ak nemáš rešpekt k sebe, nedosiahneš nič. Plakanie nepomôže. Môžte si aj poplakať, ale choďte ďalej. Bojujte, makajte, nevzdávajte sa. Veď život nie je fér, život nie je láska, mier. Preto, ak máte šunky, tak cvičte a budete sa cítiť lepšie...