Je to normálne. Takéto pocity zažívame každý. Zažíva ich aj ten najsebavedomejší človek. Jediná otázka je, či si ich pripustíš alebo nie. Či si povieš, budem milovať svoj život, napriek tomu, že je teraz taký aký je. Za posledné mesiace som zistil veľmi jednoduchú vec. Ak sa snažím mať svoj život taký aký je a zbytočne neutápať sa v zbytočných špekuláciách, prečo nie je iný, tak sa cítim oveľa lepšie. Som spokojnejší, úspešnejší. A úspech pomaličky prichádza. Aj keď nie je to nič extra, ale predsa len pomaličky. Neviem, čo a ako bude ďalej, kde budem o rok, dva či tri. Napriek tomu verím, že budem mať rád svoj život. To mi jedine dáva zmysel. Som rád za tú šancu, ktorú mám, lebo viem, že je jediná. Žiadna iná nebude. Je len tu a teraz, nie v nejakom paralélnom svete. Na druhej strane, ak som začal zbytočne špekulovať nad tým, prečo by som nemohol byť inde, robiť niečo iné, žiť niekde inde, stretávať sa s niekým iným prepadal som do zbytočných depresií a celý môj život išiel dole. Či už išlo o pracovný alebo aj bežné situácie s rodinou či priateľmi.
Suma sumárum je, váž si svoj život, máš iba jeden a druhú šancu mať nebudeš. Buď ho preplačeš alebo ho prežiješ ako víťaz, ktorý sa snažil nájsť zaľúbenie v tom, kde sa nachádzal a veril zmenu. A verte mi, to po čom skutočne túžite príde. A keď nie, aj tak ste žili lepší život.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára