Kríza? Čistá výhovorka...

Nemám a nikdy som nemal rád, keď sa ľudia sťažujú. Nič tým nevyriešia. Problémy zostanú. Navyše nebudú mať chuť ich vyriešiť. Áno, nie je efektívne si zakrývať oči pred tým, keď nás postihne nejaká ekonomická katastrofa, na druhej strane prehnané bičovanie sa nepomôže nikomu. Často sa hovorí, že medzi mladými je nezamestnanosť 30 %, niekde až 50 %. Ja si hovorím, no fajn, ale to predsa znamená, že 70 % či 50 % ľudí prácu má(aj keď často je to skôr živorenie). Keď máte 23 či 24, pravdepodobne asi ste ešte neobjavili, presne čo chcete robiť a čo chcete dosiahnuť. Máte o tom akú takú nejasnú predstavu, ktorá sa však musí vo Vás vykryštalizovať. Ale kým to nájdete a objavíte, pokiaľ nie ste nový Steve Jobs či Bill Gates a nezbohatli ste v mladom veku, tak budete musieť sa vysporiadať s tým, že to bude fest ťažké. Ale prosím Vás nevyhovárajte sa na krízu. V každej kríze sú tí, čo odpadnú a tí čo bežia ďalej a bežia ešte vyššie. Vy buďte tými druhými.

8 hodín denne? Pre mňa málo...

Tak vám poviem, nebaví má pracovať 8 hodín denne. Kým dačo urobíte, už je koniec dňa. Povedal by som ze takých 10 hodín denne je tak akurát. Samozrejme záleží od osobných preferencií a od faktu či vás vaša práva či podnikanie baví. Ak ju doslova neznášate, tak sa vždy budete tešiť na záverečnú. Ja postupne zisťujem že najviac mi vyhovuje model pondelok až štvrtok naplno 11 až 12 hodín denne a v piatok končiť skôr. Ja aj keď skončím v práci neleňoším a doma pracujem na vlastných projektoch alebo sa vzdelávam. Nebaví má len tak sedieť či čumieť do bedne a nerobiť nič. Ja si radšej pozriem sám doma nejaký dobrý seriál, ktorý má aspoň nejakú vypovedaciu hodnotu. Najviac nešťastný a najväčšie hlúposti robí človek z nudy, keď nemá čo robiť. Samozrejme ideálne je nájsť si nejaké hobby ktoré vás baví a viete ho skombinovať so svojím pracovným životom.

Not every day is happy day

Keď pracujete ako koncipient, v práci existujú len tri druhy pracovných dní - ťažké, ťažšie a najťažšie. Keď ste právnik, máte milión spôsobov ako niečo zmrviť - zle pochopíte zákon, nepochopíte ho vôbec, podáte vec na zlý orgán, nesprávne označíte účastníkov, uvediete blbu spisovú značku a moje už legendárne preklepy. 

Neverili by ste, ale jedno štvorstranové podanie dokážete písať aj celý pracovný deň, aspon ja to dokážem a to si nemyslím, že že som úplne právne bezvedomie, no určite prvú právnickú ligu nehrám, aspon zatiaľ nie. 

Ok, ale vráťme sa k podstate. Napriek tomu, že Vám niečo ide strašne ťažko, netreba sa vzdávať ale treba bojovať ďalej. A keď Vám to nijak raz nepôjde ani po dlhom čase, tak je na mieste porozmýšlať nad zmenou kariéry alebo aspoň pracovného miesta.

Nemá zmysel sa donekonečna týrať a skúšať sa presadiť v niečom, v čom nie ste dobrý. Podľa mňa základe úspechu je robiť to, čo Vás baví. Jednoducho sa to povie, ťažšie sa to urobí. Hlavne, keď neviete, čo presne Vás baví, resp. neviete ako by Vám za to zaplatili. Vtedy ostáva jediné - skúšať, skúšať a skúšať.

Nevieš, čo máš robiť? Rob hocičo, prosím ťa...

Kto nerobí nič, neupletie z hovna bič. Nemá zmysel sa hnevať na celý svet, podávať prihlášku do odborov či komunistickej strany, pretože nezarábam toľko koľko si predstavujem, alebo že momentálne nemám prácu žiadnu.

Ja osobne som svoj život založil na viere. Verím, že pre môj život sú pripravené skvelé veci, preto sa na súčasný stav a súčasné problémy pozerám len ako na niečo dočasné. Dnes tu sú a zajtra nie sú. Nie sú preto, lebo by sami zmizli, ale preto lebo sa s nimi naučíte vysporiadať. Život bez problémov neexistuje. Resp. ja o takom neviem. Svet je plný ľudí, ktorí hovoria, že by chceli poriadnu robotu, ale nie sú preto nič ochotní urobiť. Na vysokej škole všetko úspešne flákajú, ledva ňou prelezú, miesto vzdelávania sa radšej prežijú x-milión bezvýznamných večierkov, na ktorých aj tak nič dobrého nenájdu, na ďaľší deň ich život bude aj tak biedny, resp. biednejší o zopár desiatok eur. Nehovorím, že nechoďte von, ale hovorím, že nezabúdajte na svoje povinnosti. Pokiaľ nemáte naozaj, čo lepšieho na práci, tým nemyslím prokrastináciu, tak makajte a učte sa do školy. A keď nebodaj Vás to čo študujete aj zaujíma, tak si hľadajte nejakú prax. Verte či nie, časom nejakú nájdete. Alebo robte popritom hocičo iné. A keď už fakt neviete, čo máte robiť, tak si založte blog(alebo rovno 4 ako ja:), ktorý bude čítať síce 53 ľudí denne, ale aspoň urobíte niečo pre seba:) 

No dobre, ale čo robiť, keď som úspešne skončil vysokú školu a ešte nemám job? Robte, čo chcete. Ja som napr. po vysokej škole celé leto zaoberal sa ako funguje SEO optimalizácia, ako urobiť www stránku vo wordpresse, prečítal kopec kníh, vzdelával sa v angličtine. A verte či nie, mnoho vecí som použil aj pri pohovoroch a bol som pre nich aj vybraný. Aj keď dané skills nemajú žiaden súvis s vašou profesiou, udržia Vás pri živote a hlavne sa budete v živote posúvať ďalej a nie leňošiť. Nikdy neviete, kedy to využijete. Takže ak naozaj nemáte čo robiť, tak hor sa do učenia - naučte sa napr. variť, viazať si kravatu, štrikovať, háčkovať, vyšívať, maľovať kraslice, športujte a robte neviem, čo ešte…nakoniec aj keď si job nájdete, nebude to žiadna výhra. Iba 5 % ľudí trafia na prvý krát job s ktorým sú spokojní. 

Denník rozbiehača...

Dnes sa dostaneme trošku ďalej. Poviem Vám, čo robím, či to robím rád a prečo by som si možno vybral niečo iné a prečo nie. Pracujem ako advokátsky koncipient. Dva mesiace. Niekedy mi to pripadá, ako by som pracoval už pol roka. Možno to bude preto, že pracujem 11 - 12 niekedy aj 13 hodín denne. Zabudnite na romantické predstavy o tom, že ako je úžasné byť právnikom, koľko zarobíte a pod. Prvé mesiace si nezarobíte ani na slanú vodu, aspoň to mi stále hovorí môj šéf, že nezarábam ani na slanú vodu, že si robím srandu ako robím a pod. Ale napriek tomu som každým dňom odolnejší a posúvam sa stále dopredu. Mám zo seba skvelý pocit, že som o krok ďalej ako som bol včera. 

Právnická práca nie je nič zaujímavé ani vzrušujúce. 90 % času ste zamknutý v kancelárii, študujete spisy - podanie za podaním. Žaloba, zaplatenie súdneho poplatku, jedno vyjadrenie, druhé vyjadrenie, desiatky pokopírovaných príloh. Priemerný spis má takých dobrých 15 cm. Dokým nájdete, čo chcete a o čo vlastne ide, tak stratíte 30 minút času. Niekedy aj hodinu. Niekedy aj tri či štyri. Ak nemáte zrovna najskvelejšiu fotogenickú pamäť, spis budete musieť preštudovať viac krát, aby ste držali všetky fakty v hlave. Ďaľšia fáza spočíva v študovaní zákonov. Otvoríte si Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník či Zákon o rodine a pozeráte sa, čo o tejto téme hovorí zákon. Ak už píšete tú istú vec niekoľko krát, tak táto fáza je čoraz kratšia. No a keď ste toto všetko prešli, vymýšlate, ja tomu hovorím koncipujete, čo napísať. Každé slovo je dôležité a dôležitá je aj formálna úprava. Čiže keď po pár hodinách napíšete niečo hodnotné, musíte si to riadne odkontrolovať. Na somarinkách si môžete vylámať zuby - poriadne si musíte pozrieť komu to máte poslať, či Vám ostala zachovaná lehota, pozrieť sa akú spisovú značku máte danej veci priradiť. 

Zaujímavé na práci právnika sú akurát pojednávania. Tie dokážu byť naozaj vzrušujúcejšie. Pokiaľ Vám vzrušenie nepokazí neprítomnosť druhej strany. 

Ako nehovorím, že je to  úplne zlá práca, ale čo viem, je to veľmi náročná práca pokiaľ neviete čo máte robiť. Osobne nikomu neodporúčam ísť študovať právo. Prvé roky budete pracovať dlhčízne hodiny za minimálku, alebo si budete dokonca platiť odvody. 

Si rád, že si si našiel prvú prácu? Najskôr si urobil krok vedľa

Dvadsaťdva, niekto tri, niekto štyri. Končí vysokú školu. Hľadá si robotu. Vie, že to dnes nie je ľahké, ale on je presvedčený a vie to, že on bude mať fasa robotu. A keď si ju nenájde, tak pôjde okúsiť vonku a presadí sa tam. On je výnimočný, skvelý a neoblobmný. Ochotný pracovať tvrdo a cieľavedomo si ide za svojim cieľom. Hltá každú motivačnú knižku a nezastaví ho nič. 

Realita po vysokej škole. To je život, ktorý je podľa môjho názoru jedno z najťažších období v živote. Keď prídete do zamestnania, zistíte, že neviete nič, ste totálne hovno, všade po Vás zjapu a zarábate fakt biedne. Čo s tým? Vydržať alebo zmeniť miesto? Zaťať zuby a vypracovať sa, alebo hľadať šťastie inde. Ľahká odpoveď neexistuje. Život ponúka ťažké životné otázky, ktoré budete musieť vyriešiť. Váš život už nie je ďalej nalinkovaný. Po prvom ročníku nejde hneď druhý až po piaty, ktorý skončíte s titulom. Prišiel čas ukázať čo je skutočne vo Vás. Prišiel reálny život. Prvú vec, ktorú takmer hneď zistíte v reálnom živote je tá, že vzdelanie nutne neznamená bohatstvo, dobrý život a šťastie. Prvé mesiace Vám to skôr príde, že medzi dosiahnutým vzdelaním a bohatstvom neexistuje žiadna korelácia. Podľa rôznych vedeckých štúdií pritom takáto korelácia existuje. 

Ako naložiť s touto krutou realitou? Na túto otázku ešte nepoznám odpoveď. Preto som založil tento blog. Radcov budete mať mnoho, ale žiť si svoj život budete aj tak sami. Rozhodol som sa, že najbližšie obdobie sa budem snažiť prispievať o živote po škole každý týždeň aspoň jeden príspevok. Dnes začíname.