Ako prežiť extrémny stres?

Je už absolútne klišé, že život nie je vždy samá dúha a východ slnka. Áno, niekedy prší a niekedy nás zasiahne búrka. Ako však prežiť dážď a búrku bez ujmy na zdraví? Za ostatný rok a pol som prešiel obdobím, v ktorom som empiricky skúšal, čo mi pomáhalo urobiť moju prácu, ktorá vyžadovala znášanie extrémnej dávky stresu znesitelnejšou. Aby som ozrejmil, čím som prechádzal, pracoval som na pracovnom mieste, kde bežný praocvný deň vyzeral od 8:00 do 20:00 - 22:00, pod obrovským tlakom a šéfom, ktorý Vám dal každú chybu (niekedy aj žiadnu chybu) neuveriteľne vyžrať (kričalo sa tak, že to bolo počuť o poschodie vyššie, aj vtedy, keď niekto rozprával s klientom, hádzali sa kalkulačky či pečiatky). Nesrandujem, keď poviem, že väčšina ľudí v tejto práci vydržala v priemere mesiac, medián však predstavoval asi tak dva týždne, niektorí to vzdali po dni, iní po dvoch, troch dňoch a dievčatá v tejto práci sa často rozplakali. Keďže som považoval za nevyhnutné, čo najdlhšie ostať v tejto práci a naučiť sa tak veci, ktoré sa mi odbornej stránke zídu, hľadal som spôsoby, ako hacknúť systém a vydržať v práci, kedy každé ráno vstávate s pocitom, že sa idete dnes dobľuvať.

Kašlite na strach

Áno, sme ľudia, ktorí sa prirodzene boja. Bojíme sa, či som túto úlohu zvládol dobre, či neprídem neskoro do práce, či nie som dlho na obede, či stihnem všetky úlohy, atď.. V živote to tak už býva, že čím sa snažíte viac kontrolovať Váš život, tým menej sa Vám ho darí kontrolovať. Musíte sa zmieriť s tým, že často viete ovplyvniť iba Váš prístup k veciam a nie vždy svojim konaním viete ovplyvniť výsledok, teda ako veci dopadnú. Ak si túto skutočnosť uvedomíte, získate pokoj a stav kontroly nad svojim konaním, kedy Vás bude zaujímať to, či ste podali zodpovedný výkon a nie to, ako veci dopadli. Strach je totižto extrémne nebezpečný v tom, že Vás úplne paralyzuje a núti Vás rozmýšľať spôsobom, ako niečo nepokašlať. Za ostatný rok a pol som zistil, že omnoho viac nás poškodzuje strach z vecí, ktoré sa nikdy nestanú, ako vecí, ktoré sa reálne stanú. Dospel som k poznaniu, že len malá časť našich obáv sa skutočne aj udeje. 

Psychický mindset

Vtedy keď som prechádzal najťažšími dňami, pomáhalo mi to, keď som si uvedomil, že zďaleka nie je moja situácia najhoršia a že ľudia počas celej histórie prežívali omnoho horšie veci - ľudská história je žiaľ históriu krvi, nenávisty a zloby - koncentračné tábory, vojny, pogromy, inkvizícia a iné zverstá sú jednoducho sučasťou ľudstva. Ak si uvedomíte túto skutočnosť, je už len na Vás, ako sa k nej postavíte. Či budete kráčať cez peklo so cťou, alebo budete ten ustráchaný človiečik, ktorý vykrikuje prečo ja? V najťažších situáciach som si hovoril niekoľko mojich obľúbených citátov.

     “Ak prechádzaš peklom, kráčaj ďalej.” W. Churchill

     “Aj keby si išiel dolinou tône smrti, nebudeš sa báť zlého.” (Žalm 23:4)

Ani najväčší hrdina sa nevyhne pocitom totálneho zlyhania a zúfalstva. Vtedy si je potrebné uvedomiť jedno, táto situácia nie je konečná a na konci vždy existuje svetlo nádeje. 

Negatívna vizualizácia

Túto techniku Vám nepovie asi žiadna kniha o pozítivnom myslení, pričom sa domnievam, že táto technika je neuveriteľne prospešná. Ak si tesne pred tým, než prichádzate do náročnej situácie, predstavíte, čo najhoršie sa Vám môže stať - vyhodia ma z práce, budem nezamestnaný zopár rokov, dajú mi nahradiť škodu, ktorú som spôsobil, budú na mňa kričať, budem zahanbený, ponížený, odvráti sa odo mňa rodina a priatelia, ochoriem z tejto frustrácie a zomriem mladý - áno, je to extrém, ale keď si toto dostatočne dlho predstavíte, zmierite sa s tým, že toto sa môže stať, potom keď prejdete touto situáciou zistíte, že nič z toho sa vlastne nestalo a žijete spokojný život. 

Uvedenú techniku používali rímski stoici a japonskí samuraji. Vojaci, ktorí išli do takýchto situácii si predstavali, že v boji zomrú. Zaujímavé je, že v súčasnosti sa táto technika používa v špeciálnych jednotkách a taktiež ju používajú aj astronauti. Ešte obdivuhodnejšie je, že ak sa naučíte prechádzať takýmito situáciami, po čase Vám už tieto situácie nebudú spôsobovať to, že sa bude zvyšovať Váš tep srdca, ale naopak získate zvláštny druh pokoja, teda chladnú hlavu, a Váš tep sa dokonca zníži.

Zápisník a time management

Nie je žiadnym tajomstvom, že ak si veci napíšeme na papier, začnú nás menej stresovať a vieme si usporiadať to, čo máme vykonať a nepodliehať tak úplnému chaosu. Každé ráno si rozdelím úlohy ABC metódou, teda najťažšie veci prvé a potom postupne menej dôležité. Taktiež je dôležité vo svojom zozname úloh počítať aj s tým, že nie všetky pôjde tak rýchlo, ako si želáme a že často nám do tohto zoznamu pribudnú počas dňa iné veci. Ešte k deleniu úloh je dôležité rozdeľovať dve kritéria a to dôležitosť a urgentnosť úlohy. Najprv riešime urgentné a dôležité veci, potom urgentné a nedôležité, naplánujeme si, kedy riešime neurgentné a dôležité a neurgentné a nedôležité presúvame na neskôr alebo sa ich snažíme zbaviť (ak sa dá, tak delegovaním).

Šport, spánok a stratovanie

Darmo sme ľudia z mäsa a kostí a k svojmu životu potrebujeme stravu, dostatok spánku a fyzický pohyb. Tento bod zostručním.

Pravidelne sa hýbte (behajte, bicyklujte, plávajte, prechádzajte sa, hrajte futbal, volejbal, naháňajte sa so psom, skákajte na trampolíne alebo robte čokoľvek, čo Vás baví) - šport Vám dodá potrebnú vieru vo svoje schopnosti a vyčistíte si vďaka nemu hlavu.

 V histórii nájdeme príklady nadľudí, ktorý dokázali dlhodobo fungovať na zopár hodinách spánku (Napoleon, Margaret Thatcher, Bill Clinton), ale najskôr vy medzi toto percento nepatríte. Netrápte sa tým, že spíte 7 - 8 hodín denne. Vyspatý budete menej mrzutý a budete mať viac energie na zvládnutie ťažkých situácií.

 Sami na sebe musíte zistiť, čo Vám vyhovuje, aby ste jedli a kedy máte jesť. Jedno je však jasné, bez dopĺňania stravy Vaše zmyslové schopnosti upadajú a dlhodobo sa bez jedla fungovať nedá.

Za užitočné taktiež považujem sprchovanie v studenej sprche - ráno Vás nabudí - zvýši hladinu erdorfínov a zníži nervozitu.

Snažte sa pochopiť sami seba

Už starovekí gréci poznali výrok “Poznaj sám seba.” Každý sme úplne iný a jedinečný, preto často rady druhých ľudí na Vás nemusia fungovať, preto nemusí platiť ani nič z toho, čo som uviedol vyššie. Je pravda, že vieme formovať svoju osobnosť, ale len do istej miery, nevieme však zmeniť svoju podstatu. Určite poznáte ľudí, ktorí sa snažia byť vtipný, pričom im to vôbec nejde a ani nikdy nepôjde. Radšej sa vyrovnajte s tým, že nemusíte byť ten extrémne žoviálny typ ala Jim Carrie. Buďte v pohode a pochopte, kto ste. Tento život je ako hra, musíte pochopiť svoje silné a slabé stránky. Silné sa snažte zdokonalovať a slabé, pokiaľ ich neviete ani s najväčšou snahou zmeniť, tak ich nechajte tak. 

Záverom by som už len pripomenul, aby ste si uvedomili, že Váš stav nemusí trvať večne a je pravdepodobné, že sa môže zmeniť o pár mesiacov či rokov. Dovtedy sa snažte prežiť to, čo Vás neminie, s úsmevom na tvári. 

Úprimná spoveď mladého právnika

Keď som sa rozhodoval, prečo ísť študovať právo, viacerí ľudia mi povedali, že budem mať problém s obhajovaním vecí, ktoré proste pravdivé nie sú. Ja som sa snažil túto radu dať bokom a povedal som, že mi to problém robiť nebude, resp. že toto ja robiť nebudem musieť. Dnes tomu plne rozumiem a otvorene hovorím, že ak chcete byť úspešný advokát, budete musieť mať vlastnosť obhajovať veci, ktoré Vám po vôli nie sú. Myslím si, že keď by som bol advokát a vyberal si prípady, ktoré zoberiem tento problém by sa mi nemusel vyskytnúť, ale ako koncipient s rok a pol ročnou praxou si vyberať žiaľ nemôžem. 

Nedávno som sa tak zamýšlal nad svojim životom a zhodnotil som moje doterajšie krátke kariérne pôsobenie ako advokátskeho koncipienta. Dospel som k veľmi zaujímavým výsledkom. Zúčastnil som sa 27 prípadov, ktoré sa skončili meritórnym rozhodnutím (rátal som rozsudky súdov prvého stupňa a odvolacieho súdu). Z uvedených 27 vecí som vyhral 12 prípadov, 10 prehral a  5 možno považovať za remízu (ani výhra ani prehra, prípadne ťažko hodnotiť, čo je výhra). 

Na základe subjektívneho hodnotenia som ďalej zhodnotil nakoľko som svojim výkonom vedel ovplyvniť to, či daný prípad vyhrám alebo prehrám (ak je skutkový a právny stav pomerne jasný, nie je až také podstatné, aký právnik by danú vec riešil, teda takéto veci som vylúčil z možnosti ovplyvniť, či ich vyhrám alebo nie) a dospel som k tomu, že v prípade 4 vyhraných vecí z 12 som mal možnosť tento úspech ovplyvniť a v prípade 2 vecí z 10 prehraných som mal možnosť svojim výkonom preklopiť misku váh na druhú stranu, pričom z vecí, ktoré považujem za remízu takto hodnotím len 1 vec (táto bola pre mňa najhodnotnejšia, keďže mna neuveriteľne tešilo, že obe strany dokázali urobiť ústupky a vyriešiť tak spor, ktorý sa ťahal veľmi dlho - osobne považujem uvedenú taktiku za najviac efektívnu). 

Ďalej ma zaujímala otázka či som považoval uvedené rozhodnutie za spravodlivé alebo nie. Dospel som k tomu, že 4 výhry z 12 som považoval za nespravodlivé (ak by som bol sudca, tak by som danú vec rozhodol opačne) a iba jednu prehru som považoval za nespravodlivú (podľa mňa sme mali vyhrať).

Čo ma úplne dorazilo je to, že 3 prípady, ktoré som vyhral a mal možnosť ich ovplyniť som považoval za nespravodlivé (čiže som prispel aktívne k tomu, aby táto zem bola menej spravodlivým miestom), pričom len jeden prípad, ktorý som prehral si myslím, že som ho vedel ovplyvniť a bolo by spravodlivé, keby sme vyhrali. 

Z uvedeného mi vychádza pre mňa zdrvujúca štatistika. Môj doterajší výkon v právnickej profesii prispel skôr ku kriveniu spravodlivosti a nie k tomu, aby bol tento svet lepším miestom. Právnická profesia - advokácia, ak sa na ňu pozeráte z vnútra ani veľmi nie je pre ľudí, ktorí hľadajú spravodlivosť. Táto vlastnosť je pre Vašu kariéru skôr na škodu. Napriek tomu si myslím, že je to neuveriteľne potrebná a osožná činnosť. Jej zmysel spočíva nie v tom, aby ste spravili túto zem spravodlivejším miestom na zemi (na to sú tu sudcovia), ale v tom, aby ste svojmu klientovi pomohli uplatňovať jeho práva, teda aby proces, v ktorom sa rozhoduje o jeho živote a majetku bol spravodlivý. 

Zaľúbil sa chlapec...

nevie, čo sa stalo. Stará slovenská takmer už ľudová pieseň dnes už vyslúžilého motorkára, ale pre niektorých stále ešte s elánom, lásku vystihuje veľmi dobre. Poviem Vám to, ako som ja objavil, ináč chladný racionalista a skeptik, že existuje aj niečo, čo sa dá nazvať možno aj láskou. 

V živote som sa spoznal s veľmi veľa ženami - veľmi veľa krásnymi ženami, ktoré boli múdre a inteligentné. Nie žiadny cassanova nie som, ale kto žije aktívne, stretne veľa ľudí. Ešte viac som síce stretol takých, čo bolo úplne nezaujímavých, ale to nie je predmetom tohto môjho emocionálneho výlevu. Od kedy som stretol jednu osobu, rozmýšlam nad tým, prečo ju mám rád, aj keď objektívne viem, že je fyzicky a psyhická podobná ostatným dievčatám, ktoré som stretol - je pekná, má dve oči, dlhé vlasy (hnedé),  výška tak 170 cm, je inteligentná, vtipná a podobné bláboly:) ... Rozmýšlam nad tým, prečo ju mam tak rád, prečo práve ju a prečo nie inú, aj keď iná by možno viac zodpovedala nejakým “objektívnym” kritériám. Len jedno viem, že ju mám rád a neviem prečo. Doteraz som v živote asi nestretol ženu, ktorú by som mal rád a nevedel povedať prečo. Viacero dievčat mi bolo sympatických, ale vždy tam bolo nejaké ale. U tejto, keď som ju uvidel prvý krát, ihneď som pozeral, kto to je, čo to je. Kedysi som čítal, že vedci, pravdepodobne britskí, oni sa najčastejšie zaoberajú otázkami nesmrteľnosti chrústa a pod., zistili, že človek sa dokáže zamilovať v zlomku sekundy. 

Je to úžasné poznanie, že Vás život sa môže zmeniť v zlomku sekundy a zároveň trpké poznanie, že šanca, že si niekoho zamilujete potom, asi nie je veľmi veľká. Je to proste tak, buď ju milujes, alebo nie. Ak áno, tak nie je čo riešiť. Ak nie, tak poriešiť a nemilovať:). Zároveň som prvý krát v živote poznal trpké poznanie, aké to je, keď niekoho maš rád, ale ten druhý ťa až tak rád nemá. Nejaká náklonnosť tam je, ale nie taká, ktorá by opätovala moje city. 

Potom príde praktická otázka - bojovať ako rytier alebo ustúpiť a posúnuť sa v živote ďalej, to znamená dočasne sa vzdať čo i len predstavy, že budete s tou osobou. Moje rácium mi hovorí, že asi pre naše rozdielne povahy a záujmy by to nemalo asi nekonečnú perspektívu a preto sa jej treba vzdať, ale srdce hovorí, že kašlať na rozum, chcem ju proste mať pri sebe, pretože prvý krát v živote mám pocit, že som človekom, pretože dokážem mať rád niekoho iného ako seba a môjho brata, čiže dokážem to, čo som si myslel, že asi nedokážem nikdy - ľúbiť nejakú osobu. Zaspávať s tým, že myslím na ňu, vstávať s tým, že myslím na ňu, cez dňa si na ňu spomenúť, kontrolovať mobil, či náhodou nenapísala. A keď náhodou napíše, odhodiť všetko nabok a stretnúť sa s ňou. Ja som to do môjho života takto asi nechcel, ale musím prijať, že je to tak. Ja viem, že týmto článkom nikomu neporadím, čo má robiť, má asi hodnotu “bábo raď”, ale chcel som povedať jedno....láska je len obmedzene racionálna a nedá sa vynútiť. Najskôr Vás zasiahne vtedy, ak to nečakáte, nebudete rozumieť, prečo je to ona a nie iná. Nedá sa nanútiť si ju, keďže príde nečakane. Ja si na svoju tú pravú asi ešte musím počkať, ale som rád aj to, že takýto môj zážitok utvrdil vo mne presvedčenie, že som stále ešte človek a dokážem mať niekoho skutočne rád. 

Ako si ísť za svojim snom alebo hovory s Petrom Osuským...

Včera som sa rozprával s kandidátom na prezidenta Petrom Osuským, ktorý je momentálne poslancom NR SR za stranu Sloboda a Solidarita. Môžete mať na neho názor akýkoľvek, ale nemôžete mu uprieť jedno, nevyberal si vždy ľahšiu cestu, ktorá sa objektívne mohla javiť ako istá, ale vyberal si cestu, ktorú považoval za správnu, aj keby po nej išiel sám. Peter Osuský prebral Demokratickú úniu začiatkom 90tych rokoch v čase keď to bola malá marginálna strana s viac ako miliónovým dlhom. Nakoniec v 98mom na kandidátke SDK sa s ňou dostal  do parlamentu a podielal sa  na porážke Mečiarizmu. 

Pri včerajšom stretnutí s ním ma inšpiroval jeden príbeh, ktorý prezentoval. V jednej z kampaní sa vybral v mrazoch do obce Podolínec, kde sa stretol s 8 ľuďmi, ktorých presvedčil, aby nevolili Mečiara. Ktosi mu povedal, že je blázon, že načo kvôli 8 ľudom cestovať na koniec sveta, on sa však nato pozeral inak. Bol rád a vďačný za 8 ľudí, aj keď by bol radšej, keby ich bolo 38.

Taktiež pri mojom osobnom rozhovore s ním sme sa rozprávali o voľbách v roku 2010, kedy bol na kandidátke Mostu na 43. mieste. Na jednom z mítingov mu raz ktosi povedal, že je vypočítavý, pretože sa chce iba zviesť na chrbte inej politickej strany. On mu pohotovo kontroval, že si naozaj myslí, že do parlamentu bude zvolených 43 poslancov za Most. Ten človek si uvedomil, že naozaj šanca na jeho mieste dostať sa do parlamentu je mizivá. Toto stretnutie sa uskutočnilo iba dva dni pred voľbami. Nakoniec sa z 43. miesta do parlamentu prebojoval. Teraz ľutuje, že sa s týmto človekom už nestretol a nemohol mu to povedať osobne.

Okrem iného som sa dozvedel, že v 50tke musel opätovne riešiť nové bývanie, pretože o svoj byt, ktorý si riadne kúpil, prišiel kvôli reštitúciám. Keby ste ináč nevedeli tento človek nemal nikdy automobil, čiže cestoval všade verejnou dopravou a kedysi bol aj predsedom zväzu filatelistov na Slovensku. 

Čo je podľa môjho názoru na jeho životnom postoji inšpirujúce? 

Peter Osuský dokázal kráčať za správnou vecou aj vtedy, keď bola šanca na úspech len mizivá. To je dnes priam nedostatková cnosť.

A čo hovorí na to, keď ľudia nadávajú na politikov?

Pohotovo odpovie bonmotom Gogoľa: "Nehnevaj sa na zrkadlo, keď je huba krivá."

Bojíš sa neznámeho? Nežiješ...

Ľudia sa všeobecne boja neznámeho. Ani sa im nečudujem. Babky či matky, ktoré to myslia v dobrom už od mala deti chránia pred tým, aby si vôbec odreli kolena. Ak vysadnú na bicykel ihneď ich oblečú v mene bezpečnosti a zdravia dobre, že nie do výstroje americkej námornej pechoty. Počas školy žijú s rôznymi predsudkami, prečo niečo nevyskúšať - napr. chcú hrať futbal a okolie mu povie, že tvoj otec bol vždy poleno aj tvoj dedo aj celá naša rodina, to nie je pre teba. Ak sú na strednej a chcú sa prihlásiť na nejakú vysokú školu, tak im začnú buď rozprávať, aká je to ťažká vysoká škola, ako sa na ňu nedá dostať, aká je pri prijímaní korupcia, ako kto ju nespravil, ako kto ju spravila a ako na prd sa má po škole. Neviem, kde sa berie takáto porazenecká mentalita, ale ide o celospoločenskú katastrofu.

Po toľkých rečiach o tom, čo a ako sa nedá, ktoré sú v našej spoločnosti nám zakoreňované už od malička, sa ani nemôžme čudovať, že ľudia žijú svoje nudné a mizerné životy, v ktorých sa boja niečo urobiť, aby boli šťastní. Totižto ak chcete niečo vyskúšať, je obrovská pravdepodobnosť, že sa popálite, zlyháte, možno budete aj frustrovaný. Ale to je úplne normálne. Pokiaľ neurobíte chyby, nevydáte sa na zlú cestu(na začiatku nikto nevie či je dobrá), tak nezistíte, kam Vás táto cesta dovedie. Jedno je však jasné, ak niečo vyskúšate, tak máte šancu uspieť, ak nie, tak nie. Túto svoju odvahu môžete trénovať aj na maličkých krokoch. Napr. ja osobne som nikdy nič nevaril a tak som sa rozhodol, že sa naučím uvariť jedno jedlo. Naučil som sa uvariť si praženicu. Keď zvládnem takýto tutorial môžem ísť ďalej. Takýchto drobností je v živote veľa, o ktorých ste si povedali, že vy sa tým nebudete zaoberať, lebo to robia takí a takí ľudia a to nie je pre Vás a bla bla bla.

Žijeme tu a teraz. Nie potom ani predtým. Ak chceš okúsiť aký je život skvelý, urob, čo si nikdy ešte neurobil a urob to teraz.

Milujem svoj život...a pritom nie je ideálny

Možno je tvoj život úplne na prd. Všade cítiš tlak. Nemáš frajerku. Prácu, ktorú si si predstavoval. Priatelia na teba nemajú čas. Možno máš toho príliš veľa. Príliš veľa zodpovednosti. Bojíš sa. Nehce sa ti. Máš každý deň to vzdať. Myslíš si, že si na nič. Zdá sa ti, že si najbezvýznamnejší človek na svete. 

Je to normálne. Takéto pocity zažívame každý. Zažíva ich aj ten najsebavedomejší človek. Jediná otázka je, či si ich pripustíš alebo nie. Či si povieš, budem milovať svoj život, napriek tomu, že je teraz taký aký je. Za posledné mesiace som zistil veľmi jednoduchú vec. Ak sa snažím mať svoj život taký aký je a zbytočne neutápať sa v zbytočných špekuláciách, prečo nie je iný, tak sa cítim oveľa lepšie. Som spokojnejší, úspešnejší. A úspech pomaličky prichádza. Aj keď nie je to nič extra, ale predsa len pomaličky. Neviem, čo a ako bude ďalej, kde budem o rok, dva či tri. Napriek tomu verím, že budem mať rád svoj život. To mi jedine dáva zmysel. Som rád za tú šancu, ktorú mám, lebo viem, že je jediná. Žiadna iná nebude. Je len tu a teraz, nie v nejakom paralélnom svete. Na druhej strane, ak som začal zbytočne špekulovať nad tým, prečo by som nemohol byť inde, robiť niečo iné, žiť niekde inde, stretávať sa s niekým iným prepadal som do zbytočných depresií a celý môj život išiel dole. Či už išlo o pracovný alebo aj bežné situácie s rodinou či priateľmi.

Suma sumárum je, váž si svoj život, máš iba jeden a druhú šancu mať nebudeš. Buď ho preplačeš alebo ho prežiješ ako víťaz, ktorý sa snažil nájsť zaľúbenie v tom, kde sa nachádzal a veril zmenu. A verte mi, to po čom skutočne túžite príde. A keď nie, aj tak ste žili lepší život. 

13 citátov od sira Winstona Churchilla

Osobnosť Winstona Churchilla, označovaného ako jedného z najvýznamenjších štátnikov 20. storočia, by sa dala charakterizovať viacerými výrazmi: odvaha, schopnosť nepokoriť sa prekážkam, optimizmus a výdrž. Tu je niekoľko jeho slávnych citátov, ktoré Vás mmotivujú:

"Chcete na svete vyniknúť? Musíte pracovať zatiaľ, čo ostatní sa bavia."

"Pre nevzdelaného človeka je prospešné čítať knihy s citátmi."

"Môj denný režim: do 11,00 úradovanie v posteli, po obede hodina spánku, celý deň alkohol a cigary. Tak som porazil Hitlera!"

"Mladý muž to v živote nedotiahne ďaleko, keď nedostal zopár do nosu."

"Nehovorte o chybách, tie budú hovoriť samy o sebe."

"Stárnuť začíname vtedy, keď rezignujeme na mladosť."

"Som optimista, nevidím dôvod byť ničím iným"

"Pesimista vidí prekážky v každej príležitosti; optimista vidí príležitosť v každej prekážke."

"Neustála snaha, nie sila či inteligencia, to je kľúč k odomknutiu vášho potenciálu."

"Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávaj"

"Ak kráčaš peklom…..kráčaj ďalej"

"Úspech je schopnosť ísť od jedného neúspechu k ďalšiemu bez straty nadšenia"

"Úspech nie je konečný, zlyhanie nie je definitívne: odvaha pokračovať je to, čo sa v skutočnosti ráta."