Keď som sa rozhodoval, prečo ísť študovať právo, viacerí ľudia mi povedali, že budem mať problém s obhajovaním vecí, ktoré proste pravdivé nie sú. Ja som sa snažil túto radu dať bokom a povedal som, že mi to problém robiť nebude, resp. že toto ja robiť nebudem musieť. Dnes tomu plne rozumiem a otvorene hovorím, že ak chcete byť úspešný advokát, budete musieť mať vlastnosť obhajovať veci, ktoré Vám po vôli nie sú. Myslím si, že keď by som bol advokát a vyberal si prípady, ktoré zoberiem tento problém by sa mi nemusel vyskytnúť, ale ako koncipient s rok a pol ročnou praxou si vyberať žiaľ nemôžem.
Nedávno som sa tak zamýšlal nad svojim životom a zhodnotil som moje doterajšie krátke kariérne pôsobenie ako advokátskeho koncipienta. Dospel som k veľmi zaujímavým výsledkom. Zúčastnil som sa 27 prípadov, ktoré sa skončili meritórnym rozhodnutím (rátal som rozsudky súdov prvého stupňa a odvolacieho súdu). Z uvedených 27 vecí som vyhral 12 prípadov, 10 prehral a 5 možno považovať za remízu (ani výhra ani prehra, prípadne ťažko hodnotiť, čo je výhra).
Na základe subjektívneho hodnotenia som ďalej zhodnotil nakoľko som svojim výkonom vedel ovplyvniť to, či daný prípad vyhrám alebo prehrám (ak je skutkový a právny stav pomerne jasný, nie je až také podstatné, aký právnik by danú vec riešil, teda takéto veci som vylúčil z možnosti ovplyvniť, či ich vyhrám alebo nie) a dospel som k tomu, že v prípade 4 vyhraných vecí z 12 som mal možnosť tento úspech ovplyvniť a v prípade 2 vecí z 10 prehraných som mal možnosť svojim výkonom preklopiť misku váh na druhú stranu, pričom z vecí, ktoré považujem za remízu takto hodnotím len 1 vec (táto bola pre mňa najhodnotnejšia, keďže mna neuveriteľne tešilo, že obe strany dokázali urobiť ústupky a vyriešiť tak spor, ktorý sa ťahal veľmi dlho - osobne považujem uvedenú taktiku za najviac efektívnu).
Ďalej ma zaujímala otázka či som považoval uvedené rozhodnutie za spravodlivé alebo nie. Dospel som k tomu, že 4 výhry z 12 som považoval za nespravodlivé (ak by som bol sudca, tak by som danú vec rozhodol opačne) a iba jednu prehru som považoval za nespravodlivú (podľa mňa sme mali vyhrať).
Čo ma úplne dorazilo je to, že 3 prípady, ktoré som vyhral a mal možnosť ich ovplyniť som považoval za nespravodlivé (čiže som prispel aktívne k tomu, aby táto zem bola menej spravodlivým miestom), pričom len jeden prípad, ktorý som prehral si myslím, že som ho vedel ovplyvniť a bolo by spravodlivé, keby sme vyhrali.
Z uvedeného mi vychádza pre mňa zdrvujúca štatistika. Môj doterajší výkon v právnickej profesii prispel skôr ku kriveniu spravodlivosti a nie k tomu, aby bol tento svet lepším miestom. Právnická profesia - advokácia, ak sa na ňu pozeráte z vnútra ani veľmi nie je pre ľudí, ktorí hľadajú spravodlivosť. Táto vlastnosť je pre Vašu kariéru skôr na škodu. Napriek tomu si myslím, že je to neuveriteľne potrebná a osožná činnosť. Jej zmysel spočíva nie v tom, aby ste spravili túto zem spravodlivejším miestom na zemi (na to sú tu sudcovia), ale v tom, aby ste svojmu klientovi pomohli uplatňovať jeho práva, teda aby proces, v ktorom sa rozhoduje o jeho živote a majetku bol spravodlivý.
